Kto je Tristan
Tristan (v civilnom mene Miroslav Bakura) pôsobí už viac ako 15 rokov ako kúzelník a herec. Jeho vystúpenia spájajú kúzla, interakciu s publikom, hudbu, rekvizity a elegantnú komunikáciu – prispôsobenú veku detí. `
Čo sa dialo počas predstavenia
Do fotogalérie bol pridaný nový album Šarkaniáda.
🍁🍁🍁🍂Šarkaniáda🍁🍁🍁🍂🍂🪁 🪁🪁
Jeseň je v plnom prúde a s ňou prichádza aj obľúbená detská zábava – púšťanie šarkanov!Žiaci 1. až 4. ročníka si dnes na poli za.školou užili krásne popoludnie plné smiechu, vetra a farebných šarkanov.
Deti si priniesli vlastnoručne vyrobené ale aj kúpeného šarkana rôznych tvarov a farieb. Vietor im prial a obloha sa rýchlo zaplnila pestrofarebným „lietajúcim kamarátom.🪁Okrem zábavy sa deti naučili aj niečo o fyzike vetra, rovnováhe a trpezlivosti, ktorú púšťanie šarkana vyžaduje.Na záver sme sa všetci zhodli sa, že si túto tradíciu určite zopakujeme aj budúci rok.🔶🔷🐲🐉
🎃🎃🎃🎃 Halloween v našej škole 🎃🎃🎃🎃
,👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻👻
Posledný októbrový týždeň sa v našej škole niesol v znamení halloweenskej atmosféry.Školský dvor zaplnili strašidelné masky, čarodejnice, duchovia, kostlivci aj rôzne rozprávkové bytosti. Deti si s radosťou a fantáziou pripravili svoje kostýmy a predstavili ich spolužiakom. 👻
Na školkom dvore nechýbala zábava a súťaže – žiaci si v tímoch vytvárali múmie z toaletového papiera, súťažili v rýchlom behu na metle 🧻🧹 a všade znela smiech a dobrá nálada.
🍁 Deti z materskej školy potešili seniorov
Naši najmenší – deti z materskej školy – sa vydali do Domova dôchodcov, kde si pripravili krátky kultúrny program. Tancovali, recitovali básničky a s úsmevom rozdávali radosť všetkým prítomným.
Seniori boli z vystúpenia nadšení a mnohým sa v očiach zaleskli slzy dojatia. Spoločné chvíle boli plné úsmevov, potlesku a srdečnosti. Deti si odniesli krásny zážitok a pocit, že aj malý čin – úsmev, pieseň či básnička – môže niekomu spríjemniť deň.
Jesenné tvorenie:
Deti z 1. – 4. ročníka vyrezávali tekvice
V našej škole zavládla pravá jesenná atmosféra! Žiaci 1. až 4. ročníka sa v uplynulých dňoch zapojili do tvorivej dielne vyrezávania tekvíc. Triedy sa naplnili vôňou tekvicovej dužiny, smiechom a veselou náladou, keď sa z obyčajných oranžových plodov postupne stávali originálne výtvory.
Každé dieťa prinieslo svoju tekvicu – malú, veľkú, guľatú či podlhovastú – a s pomocou učiteliek, vychovávateliek vytvárali rozprávkové, strašidelné aj veselé postavičky. Niektoré tekvice mali vyrezané úsmevy, iné zlovestné oči, no všetky mali spoločné jedno – nápaditosť a šikovné ruky našich detí.